Poézia
Dve slnká
Dve slnká našli sami seba,
v jedno splynúť navždy,
je to jediné čo treba.
Nájdené slnko ctí, ostro si stráži,
to potrebné pravosťou naplní, pevne si váži.
Najsilnejším pocitom, nechá splynúť duše,
na čas slnko odloží, samotou ho kúše.
Pocit jej samoty, vnútorná skaza,
splynutie posilní,
každá bolestivá horiaca slza.
Kažé slnko inak, na rozličnú zem svieti,
preto keď jedno potrebuje, druhé nepriletí.
Prítomnosťou svojou slnko rozžiari,
nadchne, nežne rozpáli,
zmysly nechá chvíľu horieť v požiari,
ale dotyk jej...nikoho nespáli.
Dve slnká našli sami seba,
v jedno splynúť navždy,
je to jediné čo treba.