Poézia
Nevôľa
Nechcenosť snorí vo mne,
vnára sa pod povrch.
Myšlienka leží na dne,
stáča sa ako kruh.
Bez konca, bez vnútra
mozog už nehúta
a cestu života
formuje zákruta.
Zákruta kruhová
vláči sa dookola
a z strasti mesačnej
stáva sa roková.
Ležím či kráčam,
povinnosti stoja.
Vlak už dlho nestál
v krajine pokoja.
Ničí ma pocit že,
poznám správnu chodbu.
Viem kde sú dvere tie,
i tak mením voľbu.
Riešenie blízke je,
smeje sa do tváre.
Ja v malej kolíske
zatváram okále.