Poézia
S odstupom
Prišiel som do domu,
sedela si v ňom,
vtedy sa to stalo.
Prvý raz niekomu
dal som šťastný strom,
čo naň napršalo.
Kráčali sme k zlomu,
rozchod sic v dobrom
avšak na trvalo.
Hľadal som hneď komu
plytkej noci krom,
pritúliť sa, vialo.
Padal som len dolu,
spoznával co som,
rany otváralo.
Tiahlo ma to k polu,
kráčať len v bosom,
z očí mi sny lialo.
Zmysel malo dobu,
prežiť s nánosom
ako sa len dalo.
Teraz vlastním obuv,
odievajúc dušu v belasom
a za to to stálo...
Saiffer
4. 5. 2005 - 22:33