saiffer.net

Ona:

Vonku bola tma a v izbe už stíchli všetky zvuky okrem zurčiaceho počítača. Keď sa konečne v kontakt liste zazelenala kvetinka pri jeho mene, nečakala než jej od neho dojde obáločka a už posielala usmiate „Ahoj :)“.

No odpoveď prišla až po 5 minútach. A bez úsmevu. Iba krátke a strohé „cau”. Trosku ju to zarazilo a tak jej ruka nerozhodne zastala nad klávesnicou. No potom pokračovala ďalej.

“Dnes bolo super, som sa bavila ked sme hladali ten bumerang po stromoch”, a odťukla odoslanie. A v mysli sa jej pritom vybavovalo ako liezli po stromoch a ako nimi triasli len aby ten bumerang už konečne mali späť.

“Hmmm”, vrátilo sa jej spať po ani nie 3 sekundách. Prestávala tomu rozumieť.

Rýchlo napísala: “Dokonca mám pár škrabancov na ľavom kolene” a pritom hrdo pozrela na doškriabané koleno. To veru nie sú len také škrabance, tie si spravila keď s ním bola.

“To ma mrzí”, došla vzápätí reakcia. Čože!? Jeho to ... mrzí? Kútiky úst jej padli dole. A jej sa tak páčilo… Skôr než by ju ešte viac sklamal rýchlo vypla chat a až potom si skryla tvár do dlaní.

On:

Konečne prišiel domov a nedočkavo pustil chat. Zbadal jej zelenú kvetinku v kontakt liste a na tvári sa mu zjavil úsmev. Ešte sa rýchlo prezlečie. Len čo bol hotový, schmatol do ruky pohár džúsu a ponáhľal sa k počítaču. Blikajúca obáločka ho pošteklila v žalúdku. Rýchlo ju otvoril a na jej veselé „ahoj“ obratom odpísal „cau“.

No práve keď dopisoval smajlíka, lakťom prevrhol pohár s džúsom. Schmatol vreckovky a zachraňoval čo sa ešte dalo. Keď popritom mrkol na obrazovku všimol si, že opäť napísala.

“Dnes bolo super, som sa bavila ked sme hladali ten bumerang po stromoch”. Usmial sa. Ale hneď na to zneistel. Nebolo to náhodou ironicky? Koniec koncov dosť dlho sa museli rozhliadať po stromoch a možno ju to strašne otravovalo a ... keby len pritom mohol vidieť jej tvár.

Plný neistoty napísal iba “Hmmm” a práve rozmýšľal ako si to overiť, keď si všimol že už píše ďalej.

“Dokonca mám pár škrabancov na ľavom kolene“. Je to jasné. To čo bol preňho fakt úžasný deň sa pre ňu zúžilo na otravu a bolesť zo škrabancov.

Skúsil to ešte rýchlo zachrániť: „To ma mrzí.”

A v ruke pritom ešte stále zvieral lepkavú vreckovku. Ale ona sa v tom sa odhlásila.